V Čemeri ožila slovenská kultúra - L'udové noviny
Vo februári 2006 z iniciatívy predsedníčky Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej vznikol Tanečný spolok Furmička.
Keďže v obci v posledných desaťročiach nebola tanečná skupina dospelých, správa sa rýchlo šírila a vzbudzovala záujem obyvateľov. S veľkým elánom začali zbierať ľudové kroje a nacvičovať prvé choreografie. Spolok súdne zaregistrovali, meno dostal po stužke, ktorá zdobí miestny ľudový kroj. Členovia sú väčšinou Čemerčania, ktorí sa viažu k miestnym slovenským tradíciám. Medzi ich cieľmi figuruje zachovávanie tradícií a zvykov svojich predkov, ako aj osvojovanie si slovenských a maďarských tancov. Ich základnou snahou je, aby ľudový kroj nosili podľa pôvodných zvykov, teda podľa príležitosti a veku. Popri kultúrnych vystúpeniach sú pre nich dôležité aj slávnostné bohoslužby, na ktoré chodievajú tiež v miestnych krojoch. V niektorých choreografiách (svadba, krst) tancujú spolu na javisku tri generácie. Veľký úspech tanečnej skupiny dospelých vyvolal záujem detí o tance a tak v roku 2008 vznikli Maličká a Malá Furmička a v roku 2011 tridsaťčlenný spevácky zbor. Tanečníci pracujú v štyroch vekových skupinách. Maličkú Furmičku tvoria deti od 2 do 6-7 rokov, Malú Furmičku od 6 do 14 rokov, v tretej skupine tancuje 12 dievčat od 10 do 14 rokov, a štvrtá je tanečná skupina dospelých. Najmladšou členkou spolku je 2,5–ročná „tanečnica“ a najstarším členom 76-ročný spevák.
„V Čemeri som začala tancovať ešte v mladosti, odkiaľ som ako šesťnásťročná prešla do budapeštianskej tanečnej skupiny Bem. Narodili sa mi deti, ktoré tiež tancovali v Čemeri pod vedením mojich bývalých učiteliek tanca. Videla som, že miestne slovenské piesne, tance a kroje dostávajú na javisku čoraz menší priestor, preferované boli hlavne sedmohradské tance. Vedenie vtedajšieho súboru ma volalo naspäť tancovať, ale ja by som sa medzi deťmi cítila smiešne. Videla som, že aj počet tanečníkov silne klesá. Preto som na podnet vedenia súboru začala vyhľadávať bývalých spolužiakov, s ktorými som kedysi tancovala, a založili sme Tanečný spolok Furmičku. Do práce sa zapojili aj takí ľudia, ktorí nemali tanečné základy. Naraz sme mali štyridsať-päťdesiat členov. Odvtedy mnohí z nich vypadli. Naďalej sme tancovali v sedmohradských krojoch sedmohradské tance. Keďže som videla, že sa nič nemení, zvolali sme valné zhromaždenie a rozlúčili sme sa s tanečným súborom a kultúrnym domom. Sami sme začali organizovať život spolku. Veľa nám v tom pomohla vtedajšia obecná samospráva, od ktorej sme dostali do prevádzky Slovenský dom. Z finančných prostriedkov spolku sme si dali ušiť desať bielych sukní, aby sme mali v čom vystúpiť. Okrem toho som začala zbierať autentické ľudové kroje, ktoré som za vlastné peniaze odkúpila od starších obyvateľov obce,“ informovala ma o začiatkoch spolku jeho vedúca Alžbeta Szabová. Ako povedala, organizácia dnes má desať kompletných súprav krojov pre dospelých. To znamená, že v rovnakom kroji môžu naraz vystupovať dvadsiati členovia súboru. Medzi nimi sú kockovaný na všedné dni, barchetový, súkenný, modrotlačový (farbiarský), hodvábny, ohnivý a pukavý. K meštianskym tancom patria brokátové kroje, k oberačkovým biele zo šifónu. Desiatu súpravu tvorí dvanásť garnitúr mariánskych dievčenských krojov. Deťom prešívajú staré kroje, teda aj ich kroje sú autentické. Starostlivosť venujú aj doplnkom. Už aj deti vedia, ako treba nosiť šatku, ako aj to, ktorá veková skupina môže nosiť akú farbu, ktoré sukne boli ušité zo starých a pod. Starostlivo pripravené kroje majú všade veľký úspech, preto ich s radosťou nosia nielen deti, ale aj dospelí. Pani predsedníčke pri reštaurovaní starých krojov a pri šití nových pomáha členka spolku pani Mária Horváthová Szántóová, ktorá popri dôchodku štyrikrát týždenne oduševnene pracuje v Slovenskom dome. Keďže kroje sú majetkom Alžbety Szabovej, po vystúpeniach ich nedovolí odniesť domov, ale ich sama vyperie. Po vyčistení a vyžehlení za pomoci pani Márie ich zabalí do osobných kufrov tanečníkov.
Za šesť rokov si dospelí členovia spolku osvojili viac ako dvadsať slovenských a maďarských choreografií. Medzi najznámejšie patria krst v Čemeri, Betlehem, lúčenie sa s nevestou, maďarské mládenecké a meštianske tance a slovenské tance z okolia Budapešti, Maglódu, Bidovca, Zemplínu, Raslavíc, Šomoďu a Máne. V repertoári Malej Furmičky figurujú maďarské detské hry, maglódske slovenské tance, šomoďské tance, slovenské Vianoce, svadba, miestne slovenské detské hry a oberačkové hry. Choreografie maďarských tancov zostavili tanečník súboru Gödöllő Gábor Simonyi, choreograf, tanečník súboru Bartók Gábor Farkas a členka súboru Panónia Melinda Vasváryová Oláhová. Miestne slovenské zvyky a tance zozbierala Alžbeta Szabová. Slovenské tance s členmi spolku nacvičil tanečný pedagóg, choreograf Folklórneho súboru Železiar Vladimír Michalko.
Alžbeta Szabová donedávna viedla súbor popri hlavnom zamestnaní. Bola majiteľkou jednej záhradkárskej firmy, ktorú od nej prevzali jej traja synovia, aby sa mohla s plným elánom venovať spolku. Administratívnu prácu a organizovanie vystúpení robí v rámci spoločenskej práce. Synovia jej vo všetkom pomáhajú. Nielen udržiavajú záhradu Slovenského domu, ale keď treba, tak stavajú stany, odprevádzajú hostí a, samozrejme, aj tancujú. Pani predsedníčka chodieva na odborné doškoľovanie do Sarvaša, kde si pod vedením známych choreografov a etnografov osvojuje nové slovenské piesne a tance. Ako povedala, iné možnosti preto nemohli prísť do úvahy, lebo v Slovenskom dome prebiehajú skúšky každý deň. Raz nacvičujú deti, inokedy dospelí. Ona sa zaoberá s menšími a väčšími deťmi a je členkou súboru dospelých. Koncom týždňa sú zvyčajne vystúpenia. Vlani spievali a tancovali doma i v zahraničí päťdesiatkrát. Ako vraví, nebolo ľahké zabezpečiť potrebné financie. Z rôznych fondov a od obecnej samosprávy získajú ročne približne osemstotisíc forintov, čo používajú prevažne na prevádzku. Najväčším patrónom spolku je miestna slovenská samospráva, ktorá im poskytuje zadarmo priestory v Slovenskom dome, techniku a hradí dve-tri cesty. Čo sa týka cestovania, členovia spolku naň aktívne prispievajú. Okrem zaplatenia mesačného členského (1500 Ft) chodia na vystúpenia aj vlastnými autami. Ak je to potrebné, slovenská samospráva zabezpečí muzikantov, keď nie, tak tancujú na CD-platňu.
Oduševnená práca priniesla svoje ovocie. Pred troma rokmi na celoštátnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši dostal spolok striebornú kvalifikáciu za autentický ľudový kroj a vlani na tej istej súťaži si zaslúžil zlatú kvalifikáciu.
Pani predsedníčka nám koncom rozhovoru prezradila svoj najväčší sen, ktorý sa podľa nej už nikdy nesplní. Bola by veľmi rada, keby sa raz našiel senior, ktorý by sa pamätal na originálne čemerské tance. Možno tento jej sen sa nikdy nesplní, ale splnil sa iný, sladší. Alžbeta Szabová vystupuje na javisku spolu so svojimi synmi.
Dúfame, že Tanečný spolok Furmička bude prekrásny ľudový kroj a dobré meno Čemerčanov naďalej šíriť nielen doma, ale aj v zahraničí.
Andrea Szabová Mataiszová