FAŠIANGOVÉ ZVYKY V ČEMERI NA FOTOGRAFIÁCH
FAŠIANGOVÉ ZVYKY V ČEMERI NA FOTOGRAFIÁCH
Foto: archív Národopisného múzea a autorkaFašiangové zvyky sú nesmierne populárne, veď človek, ako tvor spoločenský, sa rád zabáva. V čase fašiangov sa tradične zabávali aj v Čemeri. Podľa tradícií, zaznamenaných v roku 1932 Sándorom Ébnerom, bol fašiangový utorok vyvrcholením obdobia zábavy, ktoré sa končilo pochovávaním basy.
Škaredá alebo Popolcová streda bola prvým dňom pôstu a prípravy na veľkonočné obdobie. Ébner zaznamenal, že na vyvrcholenie hodokvasu si chlapci zvolili spomedzi seba richtára, musel patriť medzi zámožnejších, aby mohol zaplatiť muzikantov. On určil aj tých, ktorí sa poobliekali do maškár, keď sa ženy prezliekali za chlapov, muži za ženy, tvár si začiernili popolom a obielili múkou a tak sa vybrali medzi ľudí. Národopisné zbierky svedčia aj o tom, že maškary dostali povolenie od notára, aby vyzbierali potrebné peniaze na večeru. Aj sa tak stalo. S košíkom, či ošatkou v ruke, v sprievode muziky sa vydali z domu do domu, aby prijali, čo im dávali, to klobásu, či slaninu, vajcia, víno, ba aj peniaze pýtali od obyvateľov domu, ktorých navštívili. Kde niečo dostali, tam aj gazdinú vykrútili v tanci. Kde im nedali, tam vyliezli na povalu, vkradli sa do komory a niečo uchmatli. Robili to legálne, veď na takýto mimoriadny deň dostali povolenie od notára aj na takéto nevšedné akcie. Z peňazí, ktoré zozbierali, zaplatili muzikantov. V krčme u Kalmára zložili vyzbierané jedivo, ktoré hostinský uvaril a pripravil bohatú večeru. O desiatej večer prevzali hlavnú úlohu dievky, lebo sa začal vankúšový tanec. Ony platili. Najprv sa točil v kole s vankúšom fašiangový richtár, ktorý pokľakol pred svojou vyvolenou, ona si prikľakla a pobozkali sa. Potom šla do kola s vankúšom dievčina, tiež si pokľakla pred jedného mládenca, obyčajne priateľa richtára, pobozkali sa a tanec v kole pokračoval až kým sa nevystriedali v kole a nezaplatili do taniera nejaké grajciare, každá podľa svojich možností, všetky dievčiny. Tancovačka, zábava nemala konca kraja, obyčajne však trvala do úsvitu.
Pred dvoma rokmi čemerský folklórny súbor Furmička spracoval čemerské fašiangové ľudové zvyky a predstavil svoje dedičstvo na najväčšom európskom festivale fašiangových zvykov v Českej republike, v meste na moravsko-slovenskom pomedzí, v Strání. Tento rok veru aj fašiangy museli ustúpiť koronavírusu. Počas tohtoročného fašiangového obdobia sú maškary na dvore Domu čemerských slovenských tradícií na starých fotografiách i na figurínach.
Alžbeta Szabová/Kru
Foto: archív Národopisného múzea a autorka
